reklama

Vlakom na Sibír 1 – príprava

Kampaň do parlamentných volieb 2016 vrcholila a keďže som sa z nejakých zvláštnych okolností ocitol v nich, mal som svoj každodenný program nabitý stretnutiami, mítingami, blogovaním, stretnutím s tlačiarmi, grafikmi, a tak ďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zároveň som vedel, že staré známe tvrdenie „keď všetko utíchne, budeme spolu cestovať“, mi už tentoraz u manželky neprejde. Obom nám bolo jasné, že žijem pre veci verejné a akonáhle v našej rodine skončia jedny voľby, hneď začne ďalšie kolo stretnutí, poslaneckej práce, až do volieb ďalších. Nehovoriac o vlastnom zamestnaní, ktorému sa okrem práce komunálneho poslanca venujem.Bolo teda treba konať.

Naši priatelia Peťo s Lenkou sa v marci chystali na Majstrovstvá sveta v ľadovom plávaní v ruskom Ťumene a to rozhodlo. Pôjdeme s nimi. Splníme si sen o Rusku a Transsibírskej magistrále. Dva dni vo vlaku. Ukecali sme ich. Pôvodne síce zamýšľali ísť celú trasu lietadlom, ale vlakové dobrodružstvo vo štvorici zvíťazilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Rusku som nikdy nebol, ani manželka. Priatelia nás odhovárali, jedni kvôli bezpečiu, iní kvôli pohodliu. Kamarát Dušan, ktorý v Rusku študoval, mi výlet odobril s jedinou výhradou, nepodceniť vzdialenosti, medzi jednotlivými mestami sú v Rusku aj niekoľko sto kilometrové.

Na rovinu. O Rusku a Rusoch som moc nevedel. Nikdy sme tam so ženou neboli a jediné, čo sme poznali, bol obraz tejto krajiny v médiách a z rečí našich známych. Varovali nás pred kriminalitou, gangmi, Putinom, chudobou a všetkým možným. Priznávam, Rusko som do svojej cesty nemal moc rád, lepšie povedané politiku, ktorú uplatňuje. K ceste som sa snažil mať otvorený prístup a nehladieť na pôvodnú animozitu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začala teda prípravná fáza. Na cestu sme sa tešili, vedeli sme, že chceme ísť do Ťumenu, do Moskvy letieť z Viedne, z Moskvy po celodennom výlete pokračovať preslávenou Transsibírskou magistrálou. Začali sme teda vízami. A tu nastalo prvé znechutenie. Neviem, čím to je, ale Rusi sú od nátury veľmi podozrievavý národ a klientelizmus badať na každom kroku. Zistili sme, že ruské víza je možné získať na ruskej ambasáde, podmienkou je však osobný pohovor, na ktorý sa treba rezervovať v ich rezervačnom systéme. Žiaľ, všetky termíny na dva mesiace dopredu boli obsadené. Strašné, asi je taký záujem. Konzulárny pracovník nás však promptne usmernil, že neďaleko sídli v Bratislave spriaznená vízová agentúra, ktorá nám víza sprostredkuje. Skúsili sme radu od dobrého priateľa z ambasády a naozaj, vo vízovom centre nám víza vybavili za pár dní za províziu 25 eur. Pohovor zrazu nebol potrebný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podmienkou na získanie ruských víz bolo písomné pozvanie niekoho z Ruska. Nuž, šli sme len s priateľmi na výlet, takže žiadne pozvanie nebolo. Internet sa však priam hemží ponukami na pozvanie a tak po zaplatení 20 eur za osobu nám podivná cestovná kancelária z Moskvy poslala písomné pozvanie na nám neznámu udalosť, ktoré čuduj sa svetu ambasáda akceptovala.

Ako som písal, politiku Ruska, ktoré okrem iného umožňuje takéto zjavne klientelistické postupy, neuznávam. Iná šanca však nebola a tak sme s manželkou zahrali ich hru. Tešili sme sa na samotné Rusko a Rusov v ich bezprostrednej podobe, neberúc do úvahy priam nepriateľský postoj ruských orgánov pri získavaní povolenia vôbec vycestovať do zeme zasľúbenej a minúť tam svoje ťažko zarobené valuty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S vízami vo vrecku sme sa odhodlali na kúpu leteniek a cestovných lístkov. Letenky šlo kúpiť cez domácu cestovnú agentúru pomerne hladko, horšie to bolo pri kúpe lístkov na vlak na trase Moskva – Ťumen. Na Slovensku ich nepredávajú a na webe Železníc Ruskej federácie sme narazili na problém. Neakceptujú internetové platby kryté platobnými kartami z krajín bývalého sovietskeho bloku. Či je za týmto zámerom pomsta za postoj niekdajšich socialistických a teraz EÚ krajín pri sankciách voči Rusku, alebo či ide len o administratívny problém, sme sa ani po pátraní v bankách nedozvedeli. Jednoducho, slovenskou kartou v Rusku zaplatíte, vyberiete peniaze, ale nepoužijete ju pri platbe na internete a nikto nevie dať rozumný dôvod, prečo...

Požiadali sme preto nášho rakúskeho cestovateľského priateľa Helmuta z Rakúska, či by nám lístky na vlak nekúpil s rakúskou kartou. A podarilo sa. Helmuta som nikdy v živote nevidel, z Facebooku som ho poznal ako cestovateľa po Rusku a nemal problém zaúverovať štyroch neznámych ľudí pri ceste na východ, to všetko s vierou, že mu raz zaplatíme. Keby nebolo Helmuta, museli by sme využiť niektorú z desiatky súkromných ruských agentúr, ktoré na webe ponúkajú lístky na Transsibírsku magistrálu s 200 – 300 % prirážkou. Dobrí ľudia ešte žijú.

A tak sme sa v sobotu po volebnej noci vybrali na Letisko Schwechat. Stihli sme pred odchodom s manželkou pokecať s pár ľuďmi na volebnom štábe OĽaNO, pri nastupovaní do auta sme podali ruku Igorovi Matovičovi a netušiac, ako dopadnú reálne výsledky slovenských celoštátnych volieb, sme sa vybrali vpred cestou za niečím vytúženým a neznámym.

Rastislav Tešovič

autor pôsobí ako nezávislý poslanec Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves
v parlamentných voľbách kandidoval za OĽaNO - NOVA

Rastislav Tešovič

Rastislav Tešovič

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Predseda občianskeho združenia Devínska Inak, právnik a poslanec Bratislavy za volebný obvod Devínska Nová Ves..V celomestských témach sa angažuje v rámci združenia Bratislava pre ľudí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu